Články | Pilates princípy

PILATESOVE PRINCÍPY

Tak ako má každá hra svoje pravidlá, má aj tento cvičebný systém svoje základné stavebné kamene, ktoré položil jeho tvorca. Bez pochopenia týchto princípov nie je celkom možné preniknúť do systému. Pilatesove princípy však majú zvláštnu históriu.

Joseph Pilates bol samouk, poradil si s vlastným neduživým telom a získal tak nesmiernu dôveru vo vlastné sily. Táto osobná skúsenosť výrazne poznačila jeho prístup k životu. V mnohých ohľadoch to bol fanatik, vyžadujúci pri cvičení totálne fyzické i duševné  nasadenie. Veril, že telocvik v akejkoľvek forme je základom duševného zdravia a harmonického rozvoja osobnosti. V podstate to bol priekopník preventívnych programov zameraných na aktívne zdravie.  Písal málo, zanechal po sebe dve útle brožúry, z ktorých iba jedna zachytáva jeho originálny cvičebný program. Mal dar precítiť, predstaviť si a vymyslieť pohyb. Nebol však schopný alebo nechcel ísť v popise svojich cvikov za určitú hranicu. Princípy v jeho knihách nie sú vždy jasne formulované a didakticky rozčlenené. Návody na cvičenie sú strohé, skoro ako povely. Dá sa podľa nich cvičiť, ale niečo tomu chýba.

Uvedomovali si to už Pilatesovi žiaci prvej generácie a niektorí hľadali spôsob, ako priblížiť odvrátenú tvár metódy svojim klientom. Dennodenná prax a neúnavná snaha ukázať, čo je za oponou, viedli mnohých inštruktorov k postupnému formulovaniu zásad a princípov, z ktorých metóda vychádza. Takže Pilatesove princípy, tak ako sa vyučujú dnes,  formulovali až jeho nasledovníci.

Základných princípov je šesť, hoci niekedy sa  uvádza osem, dokonca deväť princípov. To už je dôsledok ambícií niektorých renomovaných inštruktorov a ich snahy odlíšiť sa, prísť s niečím novým.

KONCENTRÁCIA

Považuje sa za jeden z hlavných pilierov Pilatesa a začiatočníkom robí takmer vždy problémy. Hlavným dôvodom sú spravidla predchádzajúce skúsenosti z bezduchých skupinových cvičení vo fitnescentrách alebo individuálna stereotypná drina v posilňovni. Pri takomto spôsobe cvičenia dominuje skôr telesný aspekt a preferujú sa prvky súťaživosti. Nekonečný dril na bežiacom páse pri súčasnom sledovaní veľkoplošnej obrazovky je na míle vzdialený svetu Josepha Pilatesa. Podobne nepriaznivo pôsobia aj mechanicky realizované rehabilitačné cvičenia.

Naopak, v Pilatesových cvičeniach je rozhodujúce sústredenie na každý detail pohybu. Cení a preferuje sa rozum a premýšľanie. Hybnou pákou nie je sila, ale inteligencia a snaha o vnútornú krásu a usporiadanie hodnôt. Cieľom nie je iba dokonalosť tela, ale aj ušľachtilosť mysle. Neexistuje tu niečo také ako „vypnúť“ alebo robiť cviky automaticky. Práve sústredenie, angažovanosť mysle umožní po určitom čase vykonať i veľmi náročné pohybové kreácie, v ktorých sa menia východiskové polohy a vektory namáhania svalov.

KONTROLA

Joseph Pilates nazval svoju metódu Kontrológia. Vo svojich zápisoch používal aj spojenie „body and mind“, ktoré sa časom stalo hlavným poznávacím znamením jeho systému. Chcel tak vyjadriť želanú harmóniu mysle a tela.

Princíp kontroly znamená, že počas cvičenia sú svaly tela pod taktovkou  mysle, ktorá ich núti pracovať čo najefektívnejšie. Profesionálny inštruktor dokáže po niekoľkoročnom tréningu ovládať a regulovať jednotlivé svalové skupiny neuveriteľným spôsobom. 

Svaly by teda mali robiť, čo chceme my. Ak to tak nie je, preberajú väčšinu pohybových úkonov silné, bežnými aktivitami utužované povrchové svaly a svalové skupiny. Dôležité hlboké, no spravidla netrénované, a preto slabé stabilizačné svaly centrálneho pletenca zostávajú od macochy. A slabnú veselo ďalej.

DÝCHANIE

Pri normálnom, pravidelnom dýchaní sa objem pľúc pri vdychu zväčšuje a pri výdychu zmenšuje. Tento mechanizmus je primárne zabezpečovaný pohybom bránice a sekundárne pohybmi hrudného koša pomocou príslušných dýchacích svalov. Bránicu si môžeme predstaviť ako svalový „dáždnik“ v dolnej časti hrudníka.

Vdych sa začína klesaním centrálnej časti bránice. Zreteľne to môžeme pozorovať na vyklenutí brušnej steny. Bránica sa vzápätí začne rozpínať do strán. Za normálnych okolností sa hrudník týmto mechanizmom rozšíri v troch smeroch: nahor, bočne i predozadne. Dáždnik sa rozprestrel.

Výdych zabezpečujú brušné svaly, ktoré vytláčajú bránicu nahor, ďalej vnútorné medzirebrové svaly a spolupôsobí tu aj hmotnosť hrudného koša.

Typické nesprávne, plytké horné hrudné dýchanie sa začína opačne, dvíhaním hrudníka a pliec, čo následne preťažuje svaly šije a krku.  Rytmus pohybov bránice, hrudníka a dýchacích svalov je narušený. Vonkajšie šikmé brušné svaly sú v prevahe a držia dolnú časť hrudníka ako v klietke, do pľúc sa dostáva menej kyslíka. Ako dôsledok sa môžu objaviť bolesti hlavy, krčnej a hrudnej chrbtice.

Mnoho ľudí má zafixované nesprávne vzorce dýchania.

Pilatesov nádych

Pilatesovo tzv. bočné dolné hrudné dýchanie je v podstate snaha o kontrolované rozpínanie bránice súčasne do strán a dozadu. Dolná časť hrudníka v tomto prípade zväčšuje svoj objem, v pľúcach je viac kyslíka, brušná stena sa tak nevydúva, svaly šije a krku nie sú preťažované. 

Nádych sa realizuje  nosom a tvorí prípravu na to, čo bude nasledovať - výdych a súčasne cielený pohyb.

Pilatesov výdych

Karatisti i niektorí tenisti sprevádzajú úder nepríjemným, hlbokým vzlykom vo výdychovej fáze. Snaha o maximálnu stabilitu centrálnej zóny a zvýšenie razancie úderu je u týchto športovcov buď intuitívna, alebo naučená. Moderné výskumy odhalili, že čím prudší je výdych, tým viacej sa aktivuje hlboký priečny sval brucha. V každom prípade sa to zhoduje s princípmi výdychu v Pilatesových cvičeniach.

Výdych sa realizuje plynule ústami za súčasného stiahnutia podbruška.

CENTRÁLNY PLETENEC

Pilates a jeho nasledovníci používali termín „powerhouse“, ktorý sa prekladá rôzne – najčastejšie ako stred, pás sily, centrálne jadro či centrálny pletenec. Tento termín má vyjadriť skutočnosť, že perfektná stabilita dolnej časti trupu tvorí základ pre správne držanie tela, optimálne centrovanie chrbtice, účelovosť a eleganciu pohybov končatín. V dôsledku slabého centrálneho pletenca sa časom vyvinie nestabilita driekovej časti chrbtice, ktorá je zdrojom funkčných blokád, svalových spazmov, porúch platničiek  a najrôznejších bolestí v oblasti chrbta a krížov.

Centrálny pletenec, tak ako ho Joseph Pilates vnímal, tvoria štyri základné anatomické štruktúry, hlboký priečny sval brucha, rozoklané svaly chrbtice, bránica a svaly panvového dna.  Najčastejšie sa spomína priečny sval brucha a jeho nácviku sa venuje maximálna pozornosť. V skutočnosti je problematika centrálneho pletenca zložitejšia a bude rozobratá v samostatnom článku.

Väčšina ľudí nemá o svaloch centrálneho pletenca ani tušenia. Na rozdiel od  povrchových svalov ich nevidíme, a čo nie je pod vizuálnou kontrolou, ťažko sa sleduje, hodnotí a v podstate i trénuje. Súhru týchto hlbokých svalov takisto nevidno, dá sa iba precítiť a je pomerne ťažké vysvetliť logiku fungovania tejto sústavy. Treba preto použiť názorné príklady a princípy vizualizácie.

PRECÍZNOSŤ

Precíznosť akéhokoľvek pohybu je základom estetického zážitku z tohto prejavu v ríši zvierat i v kráľovstve človeka. V Pilatesovom jazyku precíznosť znamená čosi viac ako len presné vykonanie pohybu z bodu A cez bod B do bodu C.  Máme na mysli dokonalú súhru mysle, dýchania a pohybu tela v priestore.

Ak sa napríklad nádych či výdych počas Pilatesovej kreácie oneskorí alebo nastúpi priskoro,  nie je to požadovaná precíznosť. Ak sa počas cviku stratí stabilita centrálneho pletenca, opäť to nie je ono. Ak je jedno plece nižšie, jedna noha vytočená a myseľ blúdi, takisto to nie je požadovaná precíznosť, aj keď dýchanie bolo tentokrát v poriadku. Precíznosť treba chápať ako súzvuk. Pohyb má v tomto systéme svoj smer, začiatok i koniec, pričom podľa pravidiel Pilatesovej hry sa v každej fáze cyklu robia predpísané ťahy.

PLYNULOSŤ

Pohyby ľudského tela sú kinematické kreácie, ktoré pozostávajú zo série  čiastkových pohybov. Kde sa jeden končí, plynule sa začína druhý. Mnohé z Pilatesových cvikov sa nacvičujú najprv izolovane, aby potom splynuli v komplexný pohybový reťazec.

Tento princíp si Pilates odvodil z pozorovania a analýz pohybu zvierat. Ladnosť pohybov bežiacej antilopy či cválajúceho koňa  alebo mávanie perutí letiaceho albatrosa vzbudzujú obdiv. Rovnako nádherné je i ľudské telo pri klasickom tanci. Elegancia tanečných krokov a variácií je veľkým estetickým zážitkom.

Na týchto základoch bol formulovaný princíp pohybu tejto gymnastiky. Pohyby končatín sa šíria z jedného stabilného centra pomaly a plynulo, ako kruhy na hladine po dopade  kameňa. Žiadne trhavé a nekoordinované pohyby. Žiadne švihy a krkolomnosti. Cieľom je viedenský valčík, nie agónia derviša. A jeden cvik prechádza do druhého, podobne ako príjemné spomienky nadväzujú jedna na druhú.