JOSEPH HUBERTUS PILATES

9 december 1883  -  9 október 1967

Pilatesovu metódu v súčasnosti po celom svete cvičí približne 12 miliónov ľudí. Táto inteligentná gymnastika sa stala jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich metód, ktorými sa dá dosiahnuť harmónia mysle i harmónia tela, aktivizovať hlboké svaly brucha a chrbtice, zmierniť bolesti, vyformovať postava a zlepšiť kondícia. Pilates poskytuje rovnaké šance každému, kto sa naozaj rozhodol zmeniť prístup k vlastnému opomínanému telu. Záujem verejnosti rýchlo stúpa z jednoduchého dôvodu. Pri dodržaní určitých pravidiel táto gymnastika naozaj funguje! 

Joseph Hubertus Pilates nám zanechal neobvyklý návod. Inštruktori  ho volajú jednoducho a zároveň záhadne: Metóda. Laici cítia, že je to konečne systém, po ktorom volajú. A v odborných kruhoch začína prevládať názor, že bez kvalitného centrálneho pletenca vyústi väčšina pohybových, športových i rekreačných aktivít do zdravotných problémov a zranení.

Pilatesova sústava cvičení sa ťažko dá charakterizovať jednou vetou. Na niekoho navonok pôsobí iba ako zaujímavá, možno trochu zvláštna gymnastika. Iní ju vnímajú ako zdravý, pozitívny a sebavedomý životný štýl. A pre ďalších znamená výzvu, či celoživotný hlavolam. Ako popísať ten neuveriteľný proces, v ktorom sa telo postupne dostane pod kontrolu mysle? Ako vyjadriť novozískanú úctu k vlastnému omladnutému telu? Ako sa podeliť o nadobudnutú radosť z elegantného pohybu?

Existujú gymnastické a filozofické výklady, dokonca matematicko-fyzikálne pokusy o definovanie príčin a javov, ktoré  sa v tomto cvičebnom systéme vyskytujú. V každom z názorov je určite kus pravdy. Metóda však stojí ako útes vo vlnách a jej tajomstvo ju robí univerzálnou a nadčasovou. Možno i preto, že jej princípy reprezentujú tie najlepšie ľudské vlastnosti.

Je v nej múdrosť i sila, vášeň i disciplína, pokora i odvaha...

NOVÉ FAKTY

Skutočný príbeh 

Josepha Hubertusa Pilatesa

Pilatesov príbeh ma fascinuje od roku 2002, kedy sme na Slovensku po prvýkrát demonštrovali túto fenomenálnu metódu cvičenia. Podobne ako mnoho iných, aj mňa zaujal neobvyklý život tohto majstra pohybu a jeho zamlčané stránky. Internetové informácie som vždy považoval za anekdotické, najmä keď som zistil, že ich autori web stránok opisujú jeden od druhého.

A tak sme s doktorkou Monikou Klenkovou precestovali všetky destinácie, navštívili sme Pilatesovo originálne štúdio v New Yorku, prednášali sme v Sacramente a pátrali aj v nemeckom štátnom archíve v Mönchengladbach. Na svojich cestách som sa rozprával s najrôznejšími inštruktormi, konzultoval odborníkov a korešpondoval s profesionálmi, ktorí sa rovnako snažili pospájať roztratené kamienky našej mozaiky.

Na tomto mieste teda budem na pokračovanie uverejňovať moju literárnu verziu založenú na overených faktoch - pravdivý príbeh muža, ktorý si zaslúži, aby jeho meno nebolo nikdy zabudnuté ...

MUDr. Július Kazimír / September 2014

 kapitola prvá

V znamení Kozorožca

Nepresnosti na webových stránkach, kde je stále často uvedený rok narodenia 1880 má na svedomí sám Joseph Pilates. Celý život hral s médiami a verejnosťou hru na mladosť, nechcel vyzerať na svoj vek a tak si posúval rok narodenia dozadu. Pravidelne rozhlasoval, že sa narodil v roku 1880. Po prvýkrát teda vidíme slabé miesto silného muža. Záznamy z cestovných dokladov, alebo údaje na žiadosti o americké občianstvo však hovoria jasnou rečou.

Záznam z matriky v Mönchengladbach

V rodine nemeckého zámočníka Heinricha Friedricha Pilatesa z Mönchengladbach sa v nedeľu, 9 decembra 1883, 30 minút po polnoci narodilo druhé dieťa, tentokrát chlapec. V zázname z matriky stojí: Hubertus Joseph Pilates a slovo Joseph je podčiarknuté. Podľa vtedajších zvykov tak rodičia prejavili vôľu, ktoré krstné meno má preferenciu. Priezvisko Pilates sa v mestečku a jeho okolí vyskytovalo už od 16 storočia. Takže žiadne Pilatus, ani väzby na Pontského Piláta či grécke korene rodiny, ako neskôr veľký majster občas zdôrazňoval. Príčina týchto výmyslov je zrejmá, Joseph sa cítil celý život nedocenený, chcel vyzerať dôležito, zaujímavo a tak si kompenzoval tento handicap aj občasnými fabuláciami...

A celkom zbytočne, pretože odkaz, ktorý nám zanechal je dôležitý, zaujímavý a úplne pravdivý ...

                                                                                                              Mönchengladbach, Nemecko

Joseph Pilates sa narodil do rozrastajúcej sa rodiny a podobne ako jeho otec mal 8 súrodencov. Tu je kompletný zoznam detí a rok narodenia, pričom posledné 3 deti zomreli v útlom veku. V kontexte príbehu Metódy je pre nás zaujímavý o sedem rokov mladší brat Clemens Friedrich, nazývaný Fred, ktorý bol Josephovi nápomocný v USA počas rozvíjania Pilatesovej gymnastiky.

Josephov otec Heinrich bol vyučený zámočník, staral sa o početnú rodinu a tak je celkom nepravdepodobné, že by bol špičkový gymnasta, ktorý získal viacero ocenení a medailí. Túto verziu uvádzal totiž sám Joseph Pilates a novinári ju nekriticky preberali jeden od druhého. A taktiež jeho otec nebol vyštudovaný strojný inžinier. Jedná sa evidentne o ďalšiu Pilatesovu salónku na vianočnom rodinnom stromčeku, ktorý sa mu zdal málo vyzdobený.

Pravdou však je, že už od roku 1800 začali vznikať v Nemecku gymnastické kluby, v ktorých sa cielene rozvíjala fyzická kondícia a upevňovala disciplína. Tieto kluby boli medzi chlapcami a dospelými mužmi nesmierne populárne a okrem cvičenia na rôznych náradiach v nich dominoval najmä box a grécko-rímske zápasenie. Každé nemecké mestečko malo svoj gymnastický klub, v ktorom sa združovali nadšenci a priaznivci aktívneho cvičenia, organizovali sa najrôznejšie súťaže a športové podujatia. Z dobových prameňov je zrejmé, že aj Pilatesov otec Heinrich Friedrich patril k jednému z gymnastických klubov v mestečku Mönchengladbach.

O svojej matke sa Joseph Hubertus Pilates zmieňoval veľmi zriedka a v jednom interview ju raz označil za naturopatku. Helena Hahn sa vydávala ako 21 ročná a celý svoj krátky život bola ženou v domácnosti. Zomrela ako 40 ročná a vieme si len veľmi ťažko predstaviť, že by bola ľudovou liečiteľkou. Je to zrejme ďalšia fikcia veľkého rozprávača... 

kapitola druhá

Jednooký kráľ

Rodina Heinricha Pilatesa sa v Monchengladbach neustále sťahovala. Do svojich 14 rokov sa mladý Pilates sťahoval štrnásťkrát. Táto skutočnosť mu asi nepridala na zdraví, keďže sám seba viackrát označil za cintľavého a chorľavého chlapca. 

Ba čo viac, od svojich 5 rokov Joseph Pilates nevidel na pravé oko! Strohé rodinné spomienky neumožňujú poodhaliť čo sa presne stalo, ale aspoň niečo naznačujú. Zdá sa, že sa jednalo o dôsledok chlapčenského šikanovania a šarvátky na dvore Katolíckej školy v Blumenbergerstrasse. Joseph dostal do pravého oka pravdepodobne zásah kameňom a až do konca života naň nevidel. Deformácia očnej gule spôsobila, že pravé oko malo stále zvláštny sklenný výraz. Nikdy sa však nerozhodol pre operačný výkon - plnohodnotnú náhradu očnou protézou. V tomto kontexte sa nám až tají dych nad silou vôle Josepha Pilatesa - evidentne si handicap nepripúšťal a okrem cvičenia sa dosť dlho a vášnivo venoval aj poloprofesionálnemu boxu. A v kontexte jeko metódy sa zdá, že aj bez jedného oka videl ďalej ako ostatní... 

Rozhodne to bol zváštny chlapec. Sám o sebe povedal, že v ôsmich rokoch nemal podobné záľuby ako jeho vrstovníci. Bavilo ho pozorovanie ľudí, analyzoval ich pohyby a taktiež trávil veľa času v prírode. Všímal si pohyby zvierat a snažil sa ich napodobňovať. Raz povedal, že postupne pochopil spôsob, ktorým sa zvieratá neustálym pohybom udržujú vo forme. 

Sú to všetko nedoložené fakty, ale na celom príbehu je zvláštne a krásne, že naraz naozaj zasiahla nejaká vyššia moc a posunula štrnásťročného chlapca úplne iným smerom. Niečo inšpirovalo neduživého mladíka, aby si vybavil účty s týmto svetom. 

Hádajme! Bol to rodinný lekár, ktorý údajne daroval Josephovi anatomický atlas, ktorý ho tak uchvátil, že sa naučil naspamäť všetky svaly a začal cvičiť? Bola to neskrotná túžba eliminovať ponižovanie vrstovníkov fyzickou silou? Bol to vzor otca, člena miestneho gymnastického klubu? Alebo niečo iné?

Syn zámočníka nám však sám ponúka kľúč do zámku od tejto komnaty. Joseph Pilates viackrát spomenul, že mal panický strach z tuberkulózy, ktorá bola v tom čase najčastejšou príčinou úmrtí v Mönchengladbach a pustošila aj celú Európu. V rámci jej prevencie a liečby sa postupne v Nemecku presadili špeciálne sanatóriá. Pacienti dodržiavali prísnu hygienu, otužovali sa a cvičili na čerstvom vzduchu. Fyzické cvičenie a spomínaný súbor opatrení sa považoval za základ v prevencii zákernej choroby a postupne sa tento gymnastický systém preklopil do príťažlivého životného štýlu značnej časti mládeže a dospelých.

A nesmieme zabúdať na jeden dôležitý dátum! V roku 1896 sa uskutočnili prvé novodobé Olympijské hry v Aténach. Európa a svet boli unesené súťaživým duchom hier a nastáva doslova renezancia atletiky a športu. Navyše nemeckí športovci a gymnasti mali na olympiáde obrovský úspech a získali celý rad medailí. Joseph Pilates mal vtedy 13 rokov ...!

To by mohlo byť ono!

Je nesporné, že mladík si zrazu zobral príklad z telesnej prípravy antických grékov. Každý deň intenzívne cvičil. Plával a potápal sa. A telo začalo poslúchať. Z pravidelného pohybu sa stala radosť. Začal boxovať, zaujímal sa o európske a východné bojové techniky. Fyzická prevaha nad rovesníkmi z ulice mu určite vynahradila chvíle, keď sa mu posmievali pre dengľavý zovňajšok. Atletická postava územčistého mladíka oslovila aj maliarov - údajne stál ako model pre anatomické skice. 

Paola del Fabbro, Bratislava, 2002

kapitola tretia

Z domu do pivovaru

Nechajme sa teda uniesť časom a pozorujme pubertálneho mladíka s jeho novou vášňou pre kult tela. Jedná sa o celonárodný sociologický fenomén a Nemecko na prelome storočia charakterizuje okrem iného práve toto: akýkoľvek gymnastický spôsob zlepšiť kondíciu, ukázať zdravé telo a byť vzorom pre ostatných sa počíta... 

Z dochovaných záznamov a osobných denníkov Josepha Pilatesa je viac ako zrejmé, že bol v podstate exhibicionista. A asi aj Narcis, proste miloval svoje telo. Antické Grécko vyznávalo kult obnaženého, vyšportovaného tela a v starovekých olympijských hrách muži súťažili a zápasili nahí. Ženám nebol dovolený prístup na tieto podujatia. Na prelome 19 a 20 storočia raketovo stúpala aj popularita nového trendu, nudizmu. V Nemecku kulminovala táto vlna okolo roku 1920. Obnažené telo, splynutie s prírodou, naturálne prvky - to všetko priťahovalo rovnako vyšinutých ľudí ako i ozajstných prívržencov. 

V Pilatesových denníkoch sú nielen adresy na nudistické organizácie, ale jeho posadnutosť obnaženým telom je zrejmá z každej fotografie. Cvičil zásadne v spodnom prádle a minimum oblečenia vyžadoval aj od svojich klientov. Väčšina fotografií z Pilates štúdia ho ukazuje pri cvičení v rovnako úspornom oblečení a ešte ako osemdesiatnik sa nechával fotiť polonahý na snehu v newyorskom Central Parku. 

24 júla 1900 mal Joseph 16 a pol roka a v tento deň opúšťa rodinu a odchádza do nemeckého mestečka Neuwerk.  V kontexte súčasnosti možno neuveriteľné, ale vtedajšia doba si často vyžadovala práve tento prístup. Ak chceš prežiť, ži, bojuj a staraj sa o seba sám!  

Zdá sa, že mu v začiatkoch pomáhali aj príbuzní v tejto oblasti. Vzdialená rodina mala už od 18 storočia určitú tradíciu v pivovarníctve a v danej lokalite existovalo viacero pivovarov a reštaurácií. Z adresy v Neuwerk sa zakrátko mladý Pilates sťahuje v novembrii toho istého roku do osady Drammen, asi 40 km južnejšie. Aj na tomto mieste  pokračuje jeho výuka za pivoraského sládka.

8 marca 1901 zomiera Josephova matka, vo veku nedožitých 41 rokov. Nevieme presne príčiny jej úmrtia, možno to boli komplikované posledné pôrody, možno tuberkulóza. Môžeme sa však domnievať, že správu o jej smrti sa Joseph dozvedel až neskoro, v tej dobe bola včasná informovanosť a moderná komunikácia iba ilúziou. Je príznačné, že rodina sa prakticky ihneď rozpadla, ale v tej dobe to bolo celkom bežné a spoločnosť mala vybudované mimoriadne silné a praktické algoritmy riešení.

11 ročný Fred Pilates odchádza žiť k príbuzným do Dülken. 7 ročná Maria Elisabeth je zverená príbuzným v Rheydt. V dome zostáva zatiaľ iba Schlovastika Aloysia, najstaršia Anna Maria Gertrud a Anna Helene, ktorá ako prvá z rodiny emigrovala neskôr v roku 1913 do USA. Rodina je zdanlivo v úplnom chaose, sťahuje sa znovu do Gelsenkirchen, kde sa k nej nakrátko znovu pripája Fred a Maria Elisabeth. Gelsenkirchen je aj miesto, kde sa Pilatesov otec usídli už nastálo a znovu sa zamiluje. Tentokrát do Augusty Marthy Tschirne, s ktorou už zostane do konca svojich dní. 

Mladý Joseph Pilates medzitým strieda pivovary v okolí Mönchengladbach. V júli 1903 ho môžeme nájsť v Minden, odkiaľ si to ale namieri do Berlína, kde zostane asi 5 mesiacov. Bolo to veľkomesto, ktoré ani nie 20 ročnému mladíkovi zlomilo srdce? Všemožné západné i orientálne vplyvy a filozofie, kontakt s nepoznaným svetom a nové horizonty - to všetko mohlo znamenať bod, z ktorého už nebolo návratu ...

kapitola štvrtá

Prvá manželka

V tomto príbehu je toľko nepresností ...

Žiaľ, učili nás iní a my sme potom rovnako učili iných. Joseph Pilates nemal deti, bol starý mládenec...Úplne naopak! Mal deti, a nie jedno! A bol ženatý, a nie jedenkrát...

Náš 20 ročný hrdina sa vracia z Berlína do miesta otcovho bydliska Gelsenkirchen, štrngne si s rodinou na Silvestra a celý rok 1904 varí pivo v rôznych destináciach v tejto oblasti. Na novej adrese v Gelsenkirchen spoznáva v roku 1905 o niečo staršiu Catharinu Mariu Tüttmann, slobodnú matku so synom Wilhelmom, narodenú 1882. Je to celkom jasné, už nechce byť sám -  potrebuje byť s niekým, s niekým zdieľať svoj osud. A tak 25 júla 1905 povie Márii svoje Áno. A bolo už v podstate načase, pretože nevesta je v piatom mesiaci tehotenstva. Svedkovia boli dvaja občania mestečka Gelsenkirchen. Katolícky ženích je pivovarský sládek a protestantská nevesta je pani v domácnosti. Zvláštne, Joseph bez problémov udal v sobášnom liste iné vierovyznanie - protestant!

Takže v roku 1905 tu máme Josepha Pilatesa, s jeho novou ženou Máriou a nevlastným synom Wilhelmom, ktorého oficiálne prijal za svojho s priezviskom Pilates. Tiež neobvyklé - Wilhelm v roku 1908 odchádza žiť so svojou starou mamou a zostane už mimo rodiny. A sláva - 2 decembra 1905 sa narodí Pilatesovi dcéra, Luise Helene, ktorú budú všetci celý život volať familiárne Leni. Obaja rodičia sú zaregistrovaní stále ako protestanti ...

Nasleduje kočovná etapa mladej rodiny. Z Gelsenkirchen do Minden, z Minden do Borbeck, z Borbeck do Gelsenkirchen. A Mary je opäť tehorná...2 mája 1908 sa narodí syn Hans Heinrich, Joseph Pilates má svojho prvého syna!

A osud udiera s plnou silou, ako obvykle ...O necelý rok, 11 marca 1909 syn Hans náhle zomiera a mladý otec Joseph odchádza onedlho za prácou do mestečka Teltow, v okolí Berlína a následne do Trebbin. Tieto mesiace charakterizuje úplný chaos a neustále sťahovanie a hľadanie. Konečne v lete 1909 nachádza Joseph Pilates dočasný kľud, vracia sa naspäť a usídli sa s rodinou v roku 1911 v mestečku Viersen, neďaleko Mönchengladbach. Na tomto mieste sa pretĺka až do svojho mysteriózneho odchodu do Anglicka ...

A možno si vieme predstaviť, že v tých nepokojných rokoch nepohody zachytil ten mladý muž záblesk fyzickej a vnútornej krásy, ktorá ho sprevádzala už potom celý život ...

kapitola piata

Smer Anglicko

Joseph Pilates sa ešte poriadne nespamätal z predčasnej smrti synčeka Hansa a smrť znovu mávla kosou...

Vo veku 31 rokov zomiera v novembri 1913 aj jeho manželka Mária. Na scéne nám teda zostal 30 ročný vdovec, občan mestečka Viersen s 9 ročnou dcérou Leni a nemanželským adoptovaným synom, ktorý žije so starou mamou. Ale už začiatkom roku 1914 urobil Joseph Pilates rozhodnutie znovu si zmerať sily s osudom. Podľa záznamov vieme, že dcéra Leni od 21 januára 1914 už žije v dome Pilatesovho otca v Gelsenchirchen. A po Josephovi sa akoby zľahla zem - po trinástich rokoch varenia piva sa impulzívne rozhodol šťastie si vyboxovať, získať silou - alebo akokoľvek inak ... 

V amerických interview Pilates viackrát uviedol, že v roku 1912 odišiel do Anglicka aj s bratom Fredom, aby sa živili v cirkuse ako boxeri, či siláci. Keď na to občas zabudol, udával rok 1914. V kontexte úmrtia jeho prvej manželky Márie sa druhý dátum viacej blíži k pravde. Čo sa týka Freda, historicky sa nedochoval jediný záznam o tom, že by Pilatesa sprevádzal na ceste do Anglicka. Sám Fred ukončil povinnú vojenskú službu až v decembri 1913 a v júni 1914 už mal v Nemecku svadbu. Takže ak bol v Anglicku spolu s Josephom, bolo to len na skok a vrátil sa práve včas ...

Tých pár Josephových mesiacov roku 1914 v Anglicku pred vypuknutím I.svetovej vojny je akoby ponorených do povestnej londýnskej hmly. A my dnes vieme prečo. Na žiadnom úrade sa totiž nezaregistroval, žil v Anglicku ilegálne. V tomto kontexte pôsobí humorne aj jeho tvrdenie, že trénoval detektívov Scotland Yardu v sebaobrane. Nevedel anglicky, alebo len veľmi slabo a detektívom sa určite vyhýbal ako rohatý krucifixu. Nevidel na jedno oko. Hoci Londýn bol v tých časoch Mekkou boxu, na boxerskú kariéru nemal už ani optimálny vek. Určite mal fyzickú silu a vyšportované telo. Ale čo s tým ...?

Podľa ústneho svedectva Pilatesovho priateľa Arthura Benkerta sa Joseph ocitol najprv v nemeckej komunite v Londýne. Zúfalo hľadal prácu, akúkoľvek - nechcel sa vrátiť domov. Zdá sa, že to skúšal aj v sanatóriach a nemeckej nemocnici vo Východnom Londýne. Podľa dnešnej terminológie sa chcel uplatniť ako nižší, či pomocný zdravotný personál, hoci okrem zdravého tela nemal žiadnu kvalifikáciu. Popri tom možno aj amatérsky príležitostne boxoval, improvizované súboje na 3 kolá boli v Londýne veľmi obľúbené. Akokoľvek, podľa jeho vlastných slov ho postupne viac a viac začala priťahovať cirkusová manéž.

Roky pred prvou svetovou vojnou sa nazývajú v cirkusovom jazyku "zlatou érou cirkusu". Vieme si živo predstaviť svalnatého Nemca v aranžovaných cirkusových číslach demonštrujúcich kult tela, fyzickú silu, súboje a improvizované artistické scénky. V móde boli "živé sochy" - obnažené mužské postavy, ktoré stelesňovali antických Grékov, alebo rímskych gladiátorov. Diváci tlieskali grécko-rímskemu zápoleniu, boxerským šarvátkam, chlapáckym a siláckym výkonom všetkého druhu. Jedným z centier cirkusovej zábavy na severo-západnom pobreží Anglicka bolo prístavné mesto Blackpool, v ktorom bolo hneď niekoľko slávnych cirkusov s celoročnou pôsobnosťou. V podstate to bol prvý Disneyland. 

A práve tu, v Blackpool, v grófstve Lancashire sa náš hrdina opäť vynára na svetlo. Býva v malom podnájme na Milbourne Street č.22 a zrejme naozaj patrí do malej cirkusovej komunity. Treba však dodať, že aj keď sa začína živiť pohybom, či fyzickou silou, ani v náznakoch v jeho živote zatiaľ nenachádzame nič, čo by aspoň vzdialene pripomínalo jeho budúcu slávnu metódu Contrology. Na tú si budeme musieť ešte chvíľu počkať...

Zato dejiny medzitým nezaháľajú a chystajú naozaj veľkú drámu o štyroch dejstvách. V Sarajeve tečie na dlažbu modrá krv a 4 augusta 1914 vstupuje do vojny aj Veľká Británia. Prvá svetová začína ...

Kapitola šiesta

Nepriateľ štátu

V cirkusovej manéži v Blackpool aplaudujú davy, sezóna je v plnom prúde, ale hlavnú atrakciu tohto leta chystá britský parlament.

5 augusta 1914, deň po vstupe Veľkej Británie do prvej svetovej vojny parlament prijíma kontroverzný zákon, ktorým sú všetci muži nemeckej národnosti vo veku 17 až 55 rokov, pobývajúci na území Veľkej Británie považovaní za nepriateľov štátu. Každý z týchto mužov sa musí zaregistrovať na príslušnom úrade a ohlásiť, kde býva a čo robí. Dotyční nemci sa mohli vzdialiť od miesta bydliska maximálne do okruhu 5 míľ. Ale to bol iba začiatok. Zákon z 8 septembnra 1914 nariaďuje ozbrojeným zložkám milície zatknúť všetkých nemcov mladších ako 45 rokov a predviesť ich na výsluch.

Ale kam potom s nimi? Britské autority vymysleli plán a nariadili urýchlene budovať pre zadržaných nemcov internačné tábory, akési izolačné väzenia na slobode. Do konca prvej svetovej vojny bolo na území Veľkej Británie 518 takýchto internačných táborov, v ktorých bolo umiestnených okolo pol milióna mužov.

Teraz už nepomôže žiadny trik zo šapitó! Polícia v Blackpool ctí zákony, nie tak Nemec z cirkusu bez dokladov, ktorý bez ohlásenia prebýva v dome vdovy Elizy Tipper na Milbourne Street 22. Joseph Pilates mal proste smolu na trikrát - bol nemec, ilegálny prisťahovalec a pracoval na čierno. Ruka zákona klope na dvere a je to zásah do čierneho ...

Zatknutie v Blackpool muselo prebehnúť niekedy v auguste 1914 a následne bol Pilates deportovaný do kasární Kráľovskej vojenskej akadémie v Sandhurst, blízko Londýna. Ako nepriateľ štátu dostáva číslo 14001 a zakrátko putuje do svojho prvého internačného tábora na Isle of Jersey, malom ostrove v Lamanšskom kanáli. Ale pozor, Joseph Hubertus Pilates už nie je nepriateľ štátu, muži ako on boli preklasifikovaní a dostali štatút vojnového zajatca. Na Isle of Jersey sa nezdrží dlho, ale počas tohto pobytu sa stane dôležitá vec!

Isle of Jersey

Na ostrove Joseph Pilates stretáva Arthura Benkerta, ktorý má vo voľnom čase rovnakú záľubu ako on - cvičenie, posilňovanie a gymnastiku. Obaja donekonečna diskutujú o telesnej príprave antických grékov a rôznych gymnastických cvičeniach z konca 19 storočia. A aby sa udržali v kondícii, začnú zostrojovať jednoduché činky a náradia.

Priateľstvo týchto dvoch mužov pretrvá celý život a podľa všetkého práve na ostrove Isle of Jersey preskočila prvá iskra Contrology ...

V takýchto barakoch bol ubytovaný Joseph Pilates na Isle of Jersey.

Kapitola siedma

Isle of Man

Kočovný život cirkusového siláka Josepha Pilatesa sa zmenil na kočovanie po internačných táboroch. Z Blackpool do Sandhurst, potom na ostrov Isle of Jersey a na konci jara 1915 zase do Lancaster, neďaleko Blackpool. Vieme, že sa Pilates neustále sťažoval na svoje uväznenie a celý čas ho považoval za nespravodlivosť. V tábore v Lancaster však bolo čoskoro plno, už v lete počet internovaných vojnových zajatcov presiahol maximálnu kapacitu. Možnosti na nejaké cvičenie boli veľmi obmedzené, je však známe, že zajatci tam mali boxerský ring, kde Joseph vo voľnom čase určite trénoval.

V septembri 1915 prichádza k ďalšej deportácii Josepha Pilatesa. Tentokrát je adresa už konečná. V tábore Knockaloe Moar Camp na ostrove Isle of Man zostane Pilates až do konca prvej svetovej vojny.

Isle of Man

Nádherný a divoký ostrov Isle of Man je situovaný v Írskom mori. Na dĺžku má 52 km, je vlastníctvom Britskej koruny, ale formálne nie je súčasťou Veľkej Británie. Vláda tu zriadila v tých časoch dva veľké internačné tábory, Cunningham Camp a Knockaloe Moar Camp. Druhý z nich mal kapacitu 25 000 mužov a práve sem sa dostal 12 septembra 1915 aj Joseph Pilates. Domáce obyvateľstvo bolo voči prišelcom veľmi agresívne a na ceste z prístavu do tábora si zajatí muži prešli peklom nadávok a inzultácií.

Samotný tábor vyzeral ohromujúco a desivo. Bolo to vlastne obrovské mesto z nízkych barakov, v ktorom ulice lemovali ostatné drôty. Väzni všetkých profesií a viacerých národností z nepriateľských štátov tu vytvorili bizarnú komunitu, ktorá sa po svojom aj organizovala a vytvárala si vzájomné väzby. Muži bývali v barakoch, ktoré mali na dĺžku 60 a na šírku 9 metrov. Spávali na matracoch, naskladaných na doskách - teda žiadne pružiny! Zo všetkých táborov vo Veľkej Británii mal Knockaloe Moar Camp najhoršiu reputáciu, ale na druhej strane tu bola vybudovaná a rozvinutá prekvapivá infraštruktúra.

Väzni mali divadlá, knižnice, ba aj kantíny, kde okrem alkoholu bolo možné od roku 1917 kupovať pomerne veľa vecí pre osobnú spotrebu. Vydávali sa noviny. Väzni mali zriadené rekreačné zóny, v ktorých mohli športovať. Hrával sa futbal, tenis, trénovala sa gymnastika aj box. Gymnastický klub v tábore 4 mal svojho času až 400 členov.

Knockaloe Moar Camp

Gymnastický klub v tábore

Na ostrove bol Joseph Pilates ubytovaný v táborovej sekcii 4, v zóne 21. Mal more na dohľad a more času. Z hľadiska vývoja jeho metódy ide pravdepodobne o rozhodujúcu fázu. Celý život tvrdil, že trénoval spoluväzňov v telesných cvičeniach a sebaobrane. Realizoval ranné rozcvičky a snažil sa udržiavať kamarátov a známych v perfektnej kondícii. Čo je však zarážajúce, jeho meno nenachádzame takmer v žiadnych lokálnych novinách, buletinoch či plagátoch. Jediný dokument z tohto obdobia sú Lager Zeitung z 25 januára 1917. V komentári boxerského zápasu autor uvádza, že rozhodcom bol akýsi Mr.Pilates!  

Je celkom zrejmé, že roky strávené na Isle of Man boli osudové pre jeho ďalší život. Joseph sa našiel v tom, čomu veril a čo vedel najlepšie: cvičenie tela a tréning mysle.

Kapitola ôsma

Lapiduch a španielska chrípka

Bol Joseph Pilates lapiduchom v táborovej nemocnici a staral sa o chorých, či zranených väzňov? Zlepšoval ich zdravotný stav a kondíciu pomocou vlastného vyrobeného náradia? Sám to o sebe tvrdil, keď rozprával dychtivým americkým novinárom začiatky príbehu Contrology a tieto anekdotické informácie kolujú v Pilatesovskom svete dodnes. Ale okrem neho si na to nikto iný nepamätá ...

Zdravotná starostlivosť v Knockaloe Moar Camp bola na vtedajšie pomery veľmi dobrá a skvele organizovaná. Na každých 1000 väzňov pripadali štatisticky iba 3 úmrtia ročne. V internačnom tábore bolo 5 nemocníc, z toho jedna pre infekčné ochorenia. Každá z nemocníc mala 60 lôžok. V ťažkých prípadoch boli pacienti transportovaní do nemocnice v Douglas, hlavnom meste ostrova.

V každej nemocnici boli dvaja lekári, ktorí mali 7 asistentov, vybraných zo samotných väzňov, ktorí ovládali angličtinu a realizovali práce zdravotných sestier. Všetky náklady spojené s hospitalizáciou financovala britská vláda. V kontexte uvedených faktov je ťažké si predstaviť, že by Nemec neovládajúci angličtinu mohol pracovať ako asistent lekára a ešte k tomu zostrojovať náradia a s rekonvalescentmi na nich cvičiť. V nemocnici na to ani nebolo miesto.

Ďalšia neoverená legenda sa týka španielskej chrípky a skutočnosti, že ani jeden z Pilatesových spoluväzňov zásluhou jeho cvičenia infekcii nepodľahol. 

Najničivejšia pandémia chrípky v histórii sa objavila v roku 1918 a je známa pod názvom Španielska chrípka. Primárnym zdrojom chrípkovej nákazy sú vtáky, najčastejšie kačice. Z nich sa vírus prenáša na ošípané. Infekcia prebehne v niektorej časti sveta, kde je tesný kontakt vtákov s ošípanými. Vírus sa u ošípaných geneticky môže zmeniť tak, že môže infikovať ľudí. Ten sa potom šíri kvapôčkou infekciou, teda kašľaním, kýchaním a pod. Prevencia je zdanlivo jednoduchá, stačí si nasadiť rúšku na ústa a nos, čo bola v tých časoch úplná science-fiction! Agresívny vírus chrípky typu A subtyp (H1N1) z roku 1918 bol do Európy zavlečený pravdepodobne z Číny a postupne sa rozšíril po celom svete. V časoch, kedy neexistovala liečba a vírus ani nebol známy sa odhaduje, že na chrípku a komplikácie s ňou spojené v tom čase zomrelo 20 až 50 miliónov ľudí. Vírus decimoval aj armády prvej svetovej vojny a zrejme sa značnou mierou tiež podpísal na ukončení tohto konfliktu.

Vírus španielskej chrípky

V Knockaloe Moar Camp sa prvé prípady španielskej chrípky objavili v októbri 1918, na samom konci vojny. Ostrovné úrady prijali veľmi skoro prísne opatrenia, aby sa vírus z kontinentu na ostrov nedostal. Tábor samotný sa nachádzal na území okresu Patrick a štatistiky hovoria, že v celom okrese v rokoch 1918-1919 zomrelo na španielsku chrípku iba 15 ľudí a na ostrove Isle of Man, teda nielen v tábore bola incidencia úmrtí vôbec jedna z najmenších vo Veľkej Británii.

Dopisy hospitalizovaných väzňov z Knockaloe Moar Camp

Ak premýšľame racionálne, môžeme sa domnievať, že skôr ako Pilatesove cvičenia sa v tomto prípade spojilo niekoľko priaznivých faktorov: samotná ostrovná lokalita, perfektná organizácia zdravotnej starostlivosti, preventívne a izolačné opatrenia - a určite aj faktor šťasteny, ktorá vždy praje pripraveným ...

Kapitola deviata

Kde sa vzali aparáty?

Joseph Hubertus Pilates za svojho života patentoval viacero originálnych náradí a zložitejších konštrukcií pre cvičenie, ktoré voláme jeho názvom aparáty. Fenomenálny Pilatesov nápad použiť pružiny v týchto prístrojoch je jedinečným prvkom, poznávacím znakom celej metódy, ktorý odlišuje Pilatesove cvičenia na aparátoch od ostatných metód cvičenia a namáhania svalovej sústavy na fitness prístrojoch. Z hľadiska športovej medicíny sa využite elastického odporu pružín považuje za najfyziologickejší systém cvičenia svalov.

Panuje všeobecná mienka, že Joseph Pilates zostrojil svoje aparáty počas internácie v tábore na ostrove Isle of Man v rokoch 1915 - 1918 a pomáhal nimi spoluväzňom zlepšovať fyzickú kondíciu. Údajne pri tom použil pružiny z táborových postelí. Túto atraktívnu story sám Pilates viackrát novinárom nadiktoval, a my znovu musíme uviesť veci na pravú mieru ...

Z historického hľadiska sa zásadný zvrat vo výrobe pružných prvkov posteľového nábytku odohral koncom 18 storočia, kedy sa po prvýkrát v objavili v posteliach špirálové pružiny. Boli vyrobené len z kovového drôtu a neboli ešte dostatočne pružné. Ich kvalita sa ale rýchlo zlepšovala kalením a galvanizovaním. 

Prvý matrac s vnútornými pružinami bol patentovaný až v roku 1900 v Kanade britským rodákom Jamesom Marshallom, zakladateľom spoločnosti VI-Spring. jeho posteľ bola vyrábaná ručne s použitím nefarebného mušelínu, prešívaná a plnená konským vlasom a bola nielen drahým produktom, ale bola zároveň prielomom v oblasti komfortu, zdravia a hygieny. Spoločnosť VI-Spring dodávala svoje pružinové matrace dokonca aj na Titanic v roku 1912, kde boli umiestnené do luxusných kajút prvej triedy. V období pred prvou svetovou vojnou to bolo i pre zámožných pasažierov po prvýkrát, čo si mohli dopriať takéto pohodlie. Od roku 1915 aj luxusné hotely, ako napr. Park Lane Hotel a Savoy Hotel, ponúkajú svojim klientom luxusné matrace VI-Spring. Po návrate domov si práve elitní klienti týchto hotelov vyžadujú aj domov postele s rovnakým komfortom.

Základom Pilatesových aparátov sú teda pružiny. Tento geniálny nápad Josepha Pilatesa sa používa dodnes vo všetkých jeho aparátoch a ich moderných modifikáciach. Ak je pružina konštruovaná na ťah, stáva sa mocnou zbraňou v rukách skúseného inštruktora. Pokiaľ takúto pružinu naťahujeme, prekonávame jej odpor, ktorý je podľa Hookovho zákona tým väčší, čím sme pružinu viac natiahli. A naopak, ak prestaneme pružinu naťahovať, táto sa začne automaticky vracať do pôvodnej polohy. Tomuto spätnému návratu musíme zasa klásť odpor, inak by prišlo k veľmi rýchlemu a neželanému zmršteniu pružiny. 

Anglický fyzik, Robert Hooke ( 1635 - 1703 )

Kalibrácia pružín na Reformeri

Aký to má všetko význam? Mimoriadne praktický! Ak si pozrieme diagram, tak na to, aby napr. jednu červenú pružinu svaly natiahli z 0 cm na 30,48 cm, musia vyvinúť silu 9 kg! Na základe počtu pružín a ich vzájomných kombinácií sa dá potom progresívne stupňovať a testovať náročnosť cvičenia. Podľa tabuľky je teda inštruktor schopný určiť, aký odpor v kg sval prekonáva resp.brzdí.

Všetko krásne, ale je celkom vylúčené, že by Joseph Pilates v podmienkach internačného tábora na ostrove Isle of Man v rokoch 1915 - 1918 naozaj skonštruoval svoje aparáty a použil pri tom pružiny. Postele väzňov mali matrace bez pružín. V tom čase bola táto novinka drahým luxusom a nevieme si predstaviť, že by ju niekto zafinacoval a nechal do barakov doviezť. Celú story si Pilates buď vymyslel, alebo sa mu zahmlili spomienky. A navyše, ak sa prenesieme o niekoľko rokov vpred - ani jeho v poradí druhý prihlásený patent Universal Reformer spočiatku ešte nemal pružiny, ale iba závažia na tiahlach ...

V nekonečných mesiacoch čakania na koniec vojny a neustálom zaoberaní sa telesným cvičením je však viac ako pravdepodobné, že sa v Pilatesovej hlave pospájali ohnivká reťaze cvičenia na žinenke a aparátoch, ktoré neskôr uhranú celý svet ...

Moderný Universal Reformer

Kapitola desiata

Koniec vojny

Všetko má svoj koniec a 11 novembra 1918 mala koniec aj prvá svetová vojna. V ten istý deň rakúsky cisár Karol I. podpísal abdikačnú listinu a opustil viedenský zámok Schönbrunn. V železničnom vagóne v Compiegnskom lese na francúzskom území nemecký zástupca Matthias Erzberger podpísal prímerie.

Pre tisíce internovaných nemcov v anglickom internačnom tábore Knockaloe Moar Camp odbili hodiny osudu. Britská vláda okamžite po kapitulácii Nemecka a Rakúska-Uhorska zahájila plánovanie odsunu deportovaných vojnových zajatcov. Prvé odsuny sťažoval nedostatok prepravných lodí na ostrove Isle of Man a celá zložitá logistika akcie, postupne však boli zajatci prepravovaní cez anglické prístavy Hull a Dover do Nemecka cez Holandsko a Dánsko. Tieto deportácie začali v januári 1919 a 16 marca 1919 prišiel rad aj na Josepha Hubertusa Pilatesa. Ten však šiel trochu inou trasou...

Ako prvý cieľ jeho odsunu určili britské úrady Alexander Palace Camp v Londýne. Táto adresa bola dlhodobo v správe britskej Admirality a slúžila počas prvej svetovej vojny ako malý intrenačný tábor. Teraz sa z neho stala prestupná stanica pre časť internovaných nemcov. V Londýne strávi Joseph Pilates iba pár dní a následne je transportovaný do nemeckého mestečka Gelsenkirchen, bydliska jeho otca, kde sa hlási na policajnej stanici.

Opona za týmto dejstvom padá. Contrológia stále neexistuje, iba snáď v hlave veľkého majstra. To, čo existuje je nezlomný 36 ročný vdovec, vracajúci sa k 14 ročnej dcére Leni, nevlastnému synovi Wilhelmovi a totálne neistej budúcnosti v rozvrátenej novej nemeckej republike.

Kapitola jedenásta

Druhá svadba

22 marca 1919 sa na policajnej stanici v mestečku Gelsenkirchen hlási občan, ktorý sa práve vrátil z anglického internačného tábora Knockaloe Moar Camp. Volá sa Joseph Hubertus Pilates a okamžite sa ocitne vo víre politických, ekonomických a kultúrnych udalostí, ktoré explodovali po skončení prvej svetovej vojny.

Gelsenkirchen, 1919

Pilates za svojho života nikdy nehovoril, čo prežíval a čo sa dialo v rokoch 1919 - 1923. My však vieme, že dočasne býval v dome svojho otca v Gelsenkirchen, ktorý sa medzitým druhýkrát ženil.  Neskôr si prenajal bývanie v tej istej ulici a žil tam aj s dcérou Leni. A v októbri 1919 sa podobne ako jeho otec žení druhýkrát! Nevesta je o päť rokov staršia, je vdovou, volá sa Elfriede Lattemann a z prvého manželstva má 16 ročnú dcéru Elfriede Karolu.  

Zo svadobných dokumentov je zrejmé, že počas 4 rokov v tábore sa Joseph definitívne rozhodol: už nie je pivovarník, ale učiteľ  telocviku! Ale nemá v tom celkom jasno, lebo o niečo neskôr zase udáva, že je expert v oblasti liečiteľstva. A pritom sa venuje stále viac boxu! Jeho myšlienková cesta za Contrológiou sa akoby zlieva z viacerých prúdov.

Ale je tu evidentný spoločný menovateľ: Pohyb - ako ho realizovať, vyučovať a kontrolovať ...